O plemene
Klub
Akcie klubu
Archív akcíí
Chov
Výstavy
000520552

Dedičnosť sfarbenia u cavalierov


Dedičnosť sfarbenia sa riadi zákonom dedičnosti, ktorý objavil Mendel. Ak skrížime dvoch jedincov s kontrastnými znakmi, potom v prvej generácii (F1) sa podobajú jednému z rodičov a tento rodič sa nazýva dominantný. Spojenie dvoch jedincov F1 do druhej generácie F2 dá pomer potomkov 3:1 v prospech dominantného predka, druhý predok sa nazýva recesívny. Či je potomok podobný jeho dominantnému rodičovi alebo recesívnemu prarodičovi, záleží na génoch odovzdaných mu jeho rodičmi, ktorí ich zdedili od svojich rodičov atď. až do nekonečna. Náhoda spôsobuje, že všetky F2 môžu byť dominantné alebo recesívne, podľa toho ako sa spoja gény, ktoré zdedili po svojich rodičoch. Každý živočích je výsledkom (obrazom) zdedených génov. To isté platí pre dedičnosť sfarbenia u cavalierov.

Každý rodič dáva svojmu potomkovi gény pre farbu. Tieto gény sú buď dominantné, čo znamená, že ich charakteristiky sa prejavia, alebo sú recesívne, t.j. v prítomnosti dominantného génu sú potlačené alebo maskované a môžu sa prejaviť len v spojení s rovnakým recesívnym génom.

TRICOLOR A BLENHEIM

Najskôr sa budeme zaoberať "oddeleným sfarbení" čo je tricolor a blenheim. U cavalierov je gén pre trikolorné sfarbenie dominantný, gén pre farbu blenheim recesívny. To znamená, že keď je u psa prítomný dominantný gén, prejaví sa vždy tým, že pes je tricolor.

Keď jedinec po dvoch trikolorných rodičov zdedí od obidvoch iba trikolorný gén, je dominantne homozygotným trikolorom, bez akýchkoľvek recesívnych blenheimových génov. Takýto pes spárený s blenheim sučkou odovzdáva potomstvu trikolorný gén a sučka blenheimový gén, pretože ani jeden z nich nemôže dať nič iné. Výsledné šteňatá budú heterozýgótny trikolori, pretože trikolor je dominantný, ale budú nositeľmi recesívneho blenheimového génu. Dvaja heterozygótni trikolori môžu produkovať:

  • dominantne homozygótnych tricolorov
  • heterozygótnych tricolorov
  • blenheimov (recesívnych homozygótov)

Či je pes dominantne homozygótny trikolor alebo heterozygótny trikolor, môžeme zistiť iba jeho opätovným párením s blenheim sučkou. Ak je vo vrhu čo i len jedno blenheim šteňa, je jasné, že pes nesie recesívny blenheimový gén.

Naopak jeden vrh samých trikolorov nie je dôkazom, že pes je homozygótny trikolor. Dá sa tak súdiť minimálne po 3-4 vrhoch. Ako z toho plynie je možné, aby dvaja heterozygótni trikolori nesúci blenheimové gény mali blenheimové šteňatá, ale tieto sú schopné mať trikolorov, len ak sú spárené s trikolorom.

Teda blenheim s blenheimom môžu produkovať len blenheim šteňatá, pretože rodičia nemôžu dať šteňatám gén pre žiadne iné sfarbenie.

BLACK & TAN A RUBY

Rovnaké princípy platia pre "celofarebných" cavalierov. Hoci black and tan sú dve farby (čierna s pálením), sú títo cavalieri klasifikovaní ako celofarební spolu s celofarebnou červenou, známou ako ruby. V tomto prípade je black and tan dominantné a ruby recesívne sfarbenie. Pes, ktorý získal od oboch rodičov gén pre sfarbenie black and tan, bude dominantný homozygót. Ak je párený s ruby sučkou, dá šteňatám gén pre sfarbenie black and tan a sučka gén pre ruby sfarbenie. Výsledné šteňatá budú black and tani, ale ponesú ruby gén, budú heterozygótne.

Dvaja heterozygótni black and tani môžu dať šteňatá:

  • black and tan, ktoré majú od oboch rodičov gén pre sfarbenie black and tan, t.j. dominantných homozygótov
  • black and tan, nesúce recesívny gén pre ruby sfarbenie, t.j. heterozygótov
  • ruby, ktoré majú od oboch rodičov recesívny gén pre ruby sfarbenie, t.j. recesívnych homozygótov

Z toho vyplýva, že dvaja black and tani nesúci ruby gén (heterozygóti) môžu dať šteňatá ako black and tan, tak aj ruby. Naproti tom dvaja ruby rodičia budú mať vždy len ruby šteňatá, nikdy nie black and tan.

Situácia sa komplikuje, keď "celofarebných" psov (black and tan a ruby párime s jedincami "oddelených farieb" (tricolor, blenheim). "Celofarebná" je dominantná voči "oddeleným farbám". U cavalierov každý z rodičov odovzdáva nielen gén pre sfarbenie, ale aj gén, ktorý určuje, či je sfarbenie "celofarebné" alebo "oddelené". Black and tan je dominantná voči všetkým farbám. Teda ak bude homozygótny pes black and tan, nesúci jedine gén pre celú farbu spojený s heterozygótnym trikolorom, celý vrh bude čierny s pálením, avšak šteňatá ponesú recesívny gén pre oddelenú farbu (tricolor, blenheim) a ruby. Ak takýchto dvoch psov spárime, vo vrhu môžu byť šteňatá všetkých farieb.

Heterozygótny pes black and tan, ktorý má len gény pre celú farbu, bude produkovať iba black and tan šteňatá alebo ruby, nech ho spárime s akoukoľvek konvenčnou farbou.

Šteňatá, ktoré sa narodia zo spojenia psov "celých" a "oddelených" farieb mávajú často nesprávne vyfarbenie, objavuje sa biela farba na celofarebných psoch, zvlášť na hrudi a labkách. Na druhej strane sa takýmto spojením môže zlepšiť tvar ramien, krku, štruktúra srsti a - nedávny problém - svetlé oči. Veľa celofarebných šampiónov sa môže pochváliť rodičom alebo prarodičom oddelenej farby.

Pri pôsobení Mendelovho zákona sa vyskytujú náhodnosti. Vie sa, že nemožno dostať trikolorné šteňatá od dvoch blenheimov, ani black and tana od blenheima a rubyho. Pravda, keďže je dedičnosť náhodný jav, možno získať 6 blenheimov od 2 trikolorov, pretože obaja rodičia odovzdali len recesívne blenheimové gény. Bol opísaný prípad black and tan psa, ktorý s trikolorom dal len ruby šteňatá, hoci tento pes nikdy nedal s ruby partnerom žiadne ruby šteňa, vždy len black and tan. Alebo dvaja partneri black and tan nesúci obidva gény ruby a oddelených farieb, mali vrh piatich blenheimov. Pamätajte, ak použijete blenheima, nech je po akýchkoľvek rodičoch, je vždy geneticky iba blenheim a potomstvu nemôže odovzdať iné gény ako farebne oddelené blenheimové, pretože iné nemá. Ak od blenheima chcete šteňa black and tan, musíte použiť na párenie black and tan psa a to jedine dominantného homozygóta, pretože v opačnom prípade, keď pes nesie recesívny gén pre ruby a oddelenú farbu, môžete dostať vrh blenheimov.

Pri párení ruby - recesívneho homozygóta s génom pre celú farbu) a blenheima - (recesívneho homozygóta s génom pre oddelenú farbu) aj keď sú obaja po rodičoch black and tan, márne čakáte šteňatá black and tan, dostanete len zle vyfarbené ruby šteňatá. jednoduchá genetika ukazuje, že žiadna iná farba jednoducho nie je možná.

Dedičnosť farieb sa síce riadi podľa Mendelovho zákona, ale dosť ju komplikuje modifikovanie génov. Či ruby alebo blenheim budú mať požadovanú sýto gaštanovú farbu, alebo už nie tak peknú citrónovú či pečeňovú farbu, záleží na pôsobení modifikovaných génov. Ujal sa zvyk nespájať príliš mnoho generácií blenheimov s blenheimami, ruby s ruby, trikolorov s trikolormi a black and tanov s black and tanmi, ale vždy po niekoľkých generáciách miešať farby, aby sa udržala sýta gaštanová farba.

Naproti tomu niektorí chovatelia sa domnievajú, že naopak párením rovnako farebných jedincov sýto sfarbených, ktorí nesú faktory len pre sýtu farbu, táto zostáva sýta a upevňuje sa, pretože modifikujúce gény môžu byť eliminované. Dokumentujú to na chovoch írskych setrov, kde sa pri zoslabnutí farby používajú na nápravu sýto sfarbení jedinci.

Ak spárime zle vyfarbeného blenheima s trikolorom, aby sme zlepšili farbu srsti, musíme skontrolovať, či všetci blenheimi v rodokmeni trikolora sú dobre vyfarbení, ináč môžeme sfarbenie ešte zhoršiť. To isté sa vzťahuje aj na spojenie bledého ruby s black and tanom. Musíme sa ubezpečiť, že predkovia black and tana, ak boli black and tani, mali sýtu gaštanovú farbu.

Modifikujúce gény tiež určujú množstvo bielej farby u trikolorov a blenheimov. Veľmi tmavý jedinci budú mať plus modifikátory, desať stupňovou stupnicou dospejeme k veľmi svetlým s mínu s modifikátorom. Objavovanie sa bielej na nohách, prsiach a brade celofarebných psov, známe ako "írske značenie", je opäť spôsobené modifikátorom. Tieto odchýlky sa často vyskytujú náhodne. Ak sú žiaduce, môže ich chovateľ podporovať a využívať vo svojom chovateľskom programe, ak sú nežiaduce, treba ich z chovu vylúčiť!

Mimoriadne vzácne sa stáva, že sa gén nerepredukuje presne, čo spôsobuje zmeny v progénoch a nazýva sa mutácia. V šesťdesiatych rokoch sa čas od času rodili trikolori čokoládovej farby. Boli to skutoční trikolori, pretože mali tri farby a znaky ako trikolori, čierna farba bola nahradená čokoládovým alebo pečeňovým sfarbením srsti, gaštanové a biele znaky zostali rovnaké ako u bežných čiernych trikolorov.

Pretože mutujúci gén stratil schopnosť reprodukovať čierny farbu, boli oči veľmi svetlé - ako varený egreš - a nos hnedý až špinavo ružový. Dalo by sa zvažovať, či každý z týchto prípadov bol výsledkom mutácie alebo schopnosť čas od času produkovať čokoládovo hnedých trikolorov pretrváva ako veľmi zriedkavo recesívna a objaví len keď sa tieto pomyselné gény stretnú. Pretože čokoládová farba nie je uznaná farba cavaleirov, o chov takýchto zvierat sa neusiluje. Naviac svetlé oči a ružový nos sú štandardu cudzie a dávajú psovi nepekný výraz. Ak by sme čokoládovo sfarbeného cavaliera spárili späť s jeho rodičom, prarodičom alebo súrodencom, bolo by možné upevniť vlohu pre čokoládovú farbu, ale nebolo by to vhodné skúšať. Získať dokonalé sfarbenie u uznaných farieb je dosť zložité aj bez pridávania ďalších problémov.

Trikolori sa občas rodia bez zreteľného pálenia pod chvostom alebo nad jedným okom. To sa obyčajne stáva vtedy, keď na týchto miestach nie je prítomná žiadna čierna farba, alebo len veľmi málo. Pri dôkladnom skúmaní môžeme obyčajne nájsť jeden alebo dva gaštanové chlpy. Títo cavalieri sú stále trikolori, pretože nesú gén pre hnedú farbu, ale pálenie je prítomné len v malých alebo nerovnomerných kvantách. Niekedy sa šteňatá rodia ako čiernobiele, gén pre hnedú farbu sa stratil.

Výberovým chovom je možné upevniť vlohu, ktorá stále prináša čiernu a bielu. V šesťdesiatych rokoch bol urobený pokus získať celočiernych cavalierov. Na tento účel sa použili čiernobiele a celofarebné psy. Skutočne sa získal pes, ktorý mal schopnosť splodiť šteňatá 6 sfarbení: bieločierne, čierne, trikolor, blenehim, black and tan a ruby. Avšak v roku 1972 bol upravený chovný štandard a podľa neho je úplne nežiaduca iná farebná kombinácia ako black and tan, ruby, trikolor a blenheim. Takže zámer chovať čiernych cavalierov a neuskutočnil.

Mimoriadne vzácne sa vyskytne vrh, ktorý zdanlivo nedodrží zákony dedičnosti. Napr. bol opísaný vrh šteniat black and tan a ruby, ktorých rodičia boli trikolor a blenheim, čo je nemožné podľa pravidiel dedičnosti. Pretože je známe, že šteňatá môžu mať bielu farbu v plynulo sa meniacom rozsahu od niekoľkých bielych chlpov až k veľmi širokej bielej náprsenka a bielym nohám, sú opísané šteňatá vlastne trikolori a blenheim s maximom plus modifikujúcich génov, ktoré spôsobujú, že sú veľmi tmavo vyfarbené.

Ak sa vo vašom vrhu cavalierov vyskytnú nezvyklé nepravidelnosti, je dobre sa najskôr ubezpečiť, či sa sučka náhodne nespárila s cudzím (majiteľovi neznámym) psom.

Neskúšajte aplikovať dedičnosť vyfarbenia v iných chovoch na cavalierov. U cavalierov platí vždy:

  • black and tan je dominantná pre všetky farby
  • trikolor je dominantný k blenheimov a ruby
  • ruby je dominantný k blenheimov
  • blenheim je recesívny ku všetkým sfarbeniam.

Z anglického originálu "All about the Cavalier King Charles Spaniel" (Evelyn M. Booth, 1983) preložila RNDr. Ľudmila Nováková