Korneálna dystrofia je vrodené (ale aj získané) ochorenie rohovky a vyznačuje sa vznikom sivobielych kruhovitých prstencov umiestnených často v centrálnej časti rohovky. Jedná sa o depozit kryštálov tuku a vápnika, umiestené v stromálnej vrstve rohovky. Objaví sa medzi 2. – 4. rokom života. Rohovka býva hladká, neporušená a tieto degenerácie nemávajú vplyv na videnie pacienta. Ďalší rozvoj dystrofie býva postupný a zmeny bývajú nevratné. Podobný nález na rohovke sa môže vyskytovať u pacientov s poruchou metabolizmu tuku alebo ochorením štítnej žľazy a pri správnej diagnostike a úprave hladinu cholesterolu v krvi ložiská z rohovky zmiznú.

Keratoconjunctivitis sicca, KCS (syndróm suchého oka). Jedná sa o ochorenie rohovky. Okrem častej získanej formy sa vyskytuje aj forma vrodená (autozomálne recesívne dedičná). Je často spojená s ichtyosiformnou dermatózou. Vyznačuje sa zníženou sekréciou a alebo úplnou stratou tvorby sĺz. Dochádza k vysychaniu a zhoršenej výžive rohovky, k zvýšenému treniu pri pohybe viečok a zníženiu ochrany oka pred infekciami. Postupne sa rozvíja zápal spojivky a rohovky, ktorý môže viesť pri neliečení k vážnemu poškodeniu až strate oka. Liečba je dlhodobá až celoživotná, zahŕňa pravidelnú aplikáciu umelých sĺz, často kombinovanú s antibakteriálnymi a protizápalovými liekmi. V súčasnosti sa často používajú ako hlavné terapeutikum gély alebo kvapky s účinnou látkou ciclosporin. Chirurgickou možnosťou terapie je presun vývodu slznej žľazy do spojivkového vaku (transpozícia ductus parotideus).

Catarakta (sivý zákal) je ochorenie šošovky oka, ktoré sa vyznačuje poruchou priehľadnosti v niektorej z jej častí a zhoršením alebo úplnou stratou videnia pacienta. Získané formy sú stareckého, metabolického, traumatického, infekčného, nutričného, toxického alebo liekmi sprostredkovaného pôvodu. Cataracta congenita, vrodená forma tohto ochorenia postihuje celý rad psích plemien, ku ktorým patrí aj plemeno Cavalier King Charles Spaniel. Tento typ ochorenia vzniká v priebehu vývoja plodu a dá sa pozorovať už pri narodení takto postihnutého jedinca. Spravidla bývajú pozorované aj ďalšie vývinové anomálie oka. Na základe zmien priehľadnosti šošovky a sklovca, lokalizácie a intenzity, sa zákaly medicínsky ďalej rozdeľujú. Zmenou transparencie šošovky, dochádza k poruche videnia. Majitelia si môžu už od 6. mesiacov veku pacienta všimnúť rozvoj ochorenia, ktoré sa vyznačuje obojstranným zákalom očí, stratou orientácie psa, narážaním do predmetov pri chôdzi alebo zhoršením videnia pri nižšej intenzite svetla alebo za tmy. Progres ochorenia vedie k strate videnia medzi 2. až 4. rokom života. U šteniat s rozvinutou vrodenou kataraktou je pozorovaná úplná slepota už po narodení alebo pred 8. týždňom života (cataracta juvenilis). Terapie rozvinutého sivého zákalu je len chirurgická, kedy sa na špecializovaných pracoviskách vykonáva výmena postihnutej hmoty šošovky za umelú šošovku. V prípade chorôb dúhovkového (uveálneho) traktu sa môžeme stretnúť s rázštepom dúhovky, perzistentnou pupilárnou membránou, pigmentovými anomáliami a  vrodenými cystami dúhovky.

Perzistencia pupilárnej membrány (PPM) je spôsobená neúplnou rezorpciou jej časti vo fetálnom období. Zvyšky tkaniva sa dajú pozorovať ako malé časti na prednej ploche šošovky, vo vážnejších prípadoch môžeme vidieť nitkovité útvary v prednej očnej komore spájajúcej šošovku alebo endotel rohovky.

Perzistujúci primárny sklovec (PHPV ), perzistujúca arteria hyloidea a perzistujúca tunica vasculosa lentis (PHTVL) sú dedičné choroby sklovce, ktoré sa často vyskytujú u psov a jedná sa o štruktúry, pri ktorých počas fetálneho obdobia neprebehla  ich regresia. Ich rozsah môže byť výrazne variabilný a často bývajú v kombinácii aj s inými anomáliami oka. Terapia nie je možná.

Progresívna retinálna atrofia (PRA) je autozomálne recesívne dedičné ochorenie, ktoré spôsobuje postupnú degeneráciu a odumieranie tkaniva sietnice. Oftalmologicky sa choroba na začiatku ochorenia ťažko diagnostikuje a prvé viditeľné príznaky sa môžu objavovať medzi 1. – 5. rokom života. V počiatočných štádiách choroby dochádza k obojstrannému stenčovaniu ciev sietnice, zmene pigmentácie sietnice a optického disku. Postupne cievy vymiznú, optický disk zbledne, zornica prestáva reagovať na svetlo a môže dôjsť k odtrhnutiu sietnice, vnútroočnému krvácaniu a zvýšeniu vnútroočného tlaku. Na začiatku ochorenia si majiteľ nemusí všimnúť žiadne klinické prejavy, neskôr dochádza k zhoršenému videniu za šera alebo v tme, dochádza k trvalému rozšíreniu zreníc a k slepote. Na diagnostiku sa využíva oftalmologické vyšetrenie, elektroretinografia a u niektorých plemien genetické testy. Terapia neexistuje.

Retinálna dysplazia , RD je dedičné ochorenie sietnice rozšírene aj u cavalierov. Jedná sa o vrodenú zmenu vo vývine sietnice u mnohých čistokrvných plemien psov a väčšinou sa jedná o autozomálne recesívne dedičné zmeny, ktoré sa objavujú už u najmladšej kategórii psov. Podľa rozsahu postihnutia sietnice a oftalmologickým nálezom sa následne rozlišujú: Fokálna a multifokálna forma sa vyznačuje miernymi nenápadnými zmenami bez známok ovplyvnenia videnia pacienta. Oftalmoskopicky sú viditeľné farebne zmenené ložiská. Generalizovaná forma vedie k slepote a zmeny sú zreteľnejšie. Dochádza k obojstrannému rozšíreniu zreníc, nekontrolovateľnému pohybu očí, k odtrhnutiu sietnice a ďalším očným anomáliam.

**********

ĎALŠIE MOŽNÉ OCHORENIA OČÍ

Úplné nevyvinutie viečok, vyvinutie abnormálne malých viečok alebo až rázštep viečka (coloboma palpebrae) patria medzi ďalšie vrodené chyby viečok. Rázštep viečka sa často vyskytuje v kombinácii s inými očnými chorobami alebo rázštepmi ďalších očných štruktúr. Jedná sa o defekt v tvare klinovitého zárezu , ktorý môže spôsobovať dráždenie oka a jeho nadmerné vysychanie. Pri vážnom poškodení je nutná chirurgická plastika. U novonarodených šteniat sa môžeme stretnúť aj s  nevyvinutím viečkovej štrbiny, kedy aj po 10 – 15 dňoch od narodenia stále nedochádza k fyziologickému otvoreniu viečok a je nutný chirurgický zákrok.

Trichiasis, ide o dráždenie rohovky a spojivky riasami z viečok, alebo srsťou z kožných záhybov (brachycefalicke plemená), alebo jedna alebo viacero rias prerastá cez spojivku smerom k rohovke.

Ďalšou vrodenou vývinovou chybou v raste rias je ektopická cília . Ide o stav, kedy ojedinelá riasa rastie na spojivkovej strane viečka a priamo dráždi rohovku.
Opačným prípadom už spomínaného entropia je ectropium (vychlípenie viečok) kedy dochádza k odtiahnutiu viečka smerom od oka. Pri oboch poruchách býva najčastejším terapeutickým riešením plastická operácia viečok. Ectropium, aj entropium môže byť ako vrodené, aj získané po traume, zjazvením po hojení a ďalšími.

Dermoid , ide o vrodený výskyt kožného útvaru v netypickej lokalizácii viečok, spojivky alebo rohovky. Často dochádza k dráždeniu a postupnému poškodeniu priľahlých štruktúr. Terapia je chirurgické odstránenie kožného útvaru, v ťažších prípadoch aj s plastikou viečok.

Veľmi častou získanou anomáliou je aj výduť slznej žľazy tretieho viečka. Prejavuje sa presunutím žľazy z miesta pod okom až k voľnému okraju viečka. Spravidla býva jednostranná, ale niektoré, hlavne mladšie jedince môže postihnúť obojstranne v rôznom časovom rozostupe. Dislokovaná žľaza sa zapaľuje, zväčšuje a spôsobuje dráždenie ďalších štruktúr oka. Konzervatívna terapia býva neúčinná, preto sa obyčajne v čo najkratšej dobe pristupuje k chirurgickej repozícii žľazy. Úplné odstránenie sa neodporúča kvôli možnému riziku vzniku syndrómu suchého oka. Slzná žľaza tretieho viečka sa totiž výrazne podieľa na produkcii sĺz. Najčastejšou skupinou získaných chorôb spojivky je jej zápal (conjunctivitis) . Dôvodom vzniku sú infekcie vírusmi, baktériami, parazitmi a plesňami. Často sa stretávame aj so sezónnymi  alergickými zápalmi spojivky.

Ďalšia pomerne častá vrodená chyba je nevyvinutie slzného bodu , ďalej nevyvinutie slzného kanálika , slzného vačku a  ústia slzovodu . Klinickými prejavmi je výrazný slzotok (epiphora), zápal kože vo vnútornom kútiku oka a suchý ňucháč. V niektorých prípadoch sa dá terapeuticky zasiahnuť a tieto vývodne slzné cesty rekanalizovať/spriechodniť. Vrodené abnormality rohovky sú dermoid rohovky a pomerne vzácne dystrofie rohovky a  kolobom rohovky (rázštep). Vzhľadom na anatómiu a prirodzene vypuklé očne gule u brachycephalických plemien sú častejšie získané ochorenia rohovky, medzi ktoré patria povrchové aj hlboké zápaly, traumy , vredy rohovky, dystrofie a degenerácie rohovky.

Poškodení rohovky, zápal rohovky (keratititis ) a  vred rohovky (ulcus corneae ) sú častým získaným ochorením u všetkých zvierat. Včasnosť diagnostiky a zahájenie terapie môžu rozhodovať o záchrane videnia alebo celého oka. Príčiny vzniku sú vplyvy mechanické, infekčné, chemické, imunitné, metabolické, nutričné a neutrofné. Terapia pozostáva z odstránenia primárnej príčiny, aplikácia antibakteriálnych, protizápalových liečiv a liekov podporujúcich hojenie a výživu rohovky. Pri povrchových poškodeniach je často postačujúcou terapiou lokálna aplikácia liečiv. Pri chronicky nehojacich sa povrchových poškodeniach rohovky sa využíva aj zošitie viečok, prešitie rohovky tretím viečkom na určité obdobie alebo použitie umelých šošoviek. Pri hlbokých poškodeniach rohovky je nutné pristúpiť okrem lokálnej terapie aj k chirurgickému ošetreniu, ktorého základom je prekrytie poškodeného miesta adekvátnym tkanivom, ktoré zabezpečí udržanie celistvosti rohovky. Konkrétne sa na to využívajú tkanivové štepy spojivky nebo beľma. Pri veľmi rozsiahlych, nehojacich sa poškodeniach sa využíva transplantácia rohovky.

Primárna luxácia šošovky (PLL ) ide o zmenu polohy šošovky z jej fyziologickej polohy, čo môže viesť k poškodeniu rohovky, zvýšeniu vnútroočného tlaku, bolestivosti a poškodeniu videnia. Choroba sa objaví náhle u pacienta medzi 3. – 6. rokom života. Medzi geneticky zaťažené patria hlavne plemená teriérov.
Vrodené samostatné choroby šošovky sa vyskytujú vzácne a môžeme medzi ne radiť vrodené chýbanie šošovky (aphakia), vyvinutie malej šošovky (microphakia), rázštep šošovky a pologuľovité vyklenutie prednej alebo zadnej plochy šošovky.

Ako sme spomenuli pri iných štruktúrach oka, môžu pri nedokonalom fetálnom vývine vynikať anomálie aj na sietnici. Patrí k nim kolobom sietnice alebo disku zrakového nervu , hypoplazia alebo poruchy myenilizácie disku zrakového nervu a  dysplázia alebo degenerácia sietnice .

Glaukom alebo zvýšenie vnútroočného tlaku je ochorenie očí, ktoré vedie k trvalému poškodeniu sietnice a k slepote. Primárny glaukom je vrodené ochorenie očí u niektorých čistokrvných plemien psov (baset, beagle, kokršpaniel). Vzniká z dôvodu nesprávneho vývoje miesta vstrebávania vnútroočnej tekutiny (dysplazia lig. pectinatum/goniodysgeneza). Väčšinou dochádza k postupnému obojstrannému zvyšovaniu vnútroočného tlaku, roztiahnutiu zrenice, prekrveniu spojivky a beľma, opuchu rohovky a zmenám na očnom pozadí. Postihnutý jedinec vykazuje zmeny správania, bolestivosť, poruchy videnia a v konečnom štádiu choroby aj slepotu. Sekundárny glaukom prebieha spravidla s iným, súčasne prebiehajúcim ochorením oka a býva väčšinou jednostranný (zápal, luxácia šošovky, neoplázie). Liečba je založená na znížení a stabilizácii vnútroočného tlaku pomocou medikamentóznej terapie alebo chirurgickej terapie. Bohužiaľ aj napriek včasnému zahájeniu adekvátnej terapie býva liečba často neúspešná a môže viesť ku strate oka.

Prevažne u starších pacientov sa stretávame aj s častým výskytom nádorov očných viečok (adenom,adekarcinom ). Niektoré nádory menšej veľkosti môžeme tolerovať. Pri ich zväčšovaní alebo zlom umiestení sa odporúča tieto nádory odstrániť. Pri neriešení dochádza k trvalému dráždeniu spojivky a rohovky, slzeniu, krvácaniu a pri vážnom postihnutí aj k rozvoju rohovkového vredu. Nádorové bujnenie môže však postihnúť aj iné štruktúry oka. K častejším patria nádory dúhovky a  riasnatého telesa (melanom, adenokarcinom, lymfosarkom).