Episodic falling nie je nové ochorenie, ako by sa niekomu mohlo zdať len preto, že o ňom doteraz nepočul. Prvé známe prípady z Veľkej Británie,
keď toto ochorenie bolo odlíšené od epilepsie, pochádzajú z polovice 20. storočia. Avšak vyriešiť problémy prenosu choroby a identifikovať prenášačov v praxi sa podarilo až v apríli roku 2011. V apríli spustili vo Veľkej Británii testovanie vzoriek DNA psov na EFS aj CC a DE. Odvtedy je pre všetkých záujemcov k dispozícii pomerne jednoduchý genetický test, ktorý umožňuje odlíšiť tri skupiny psíkov
• postihnutých ochorením, u ktorých sa syndróm už prejavuje alebo sa môže počas života prejaviť
• prenášačov tohto dedičného ochorenia, u ktorých sa ochorenie neprejaví
• geneticky čistých jedincov.
Existencia testov nám dáva nástroj, vďaka ktorému je možné zistiť ako na tom naša populácia cavalierov je so zdravím a majiteľom šteniatok
nadobudnúť istotu, že nie sú týmto ochorením ohrozené. Chcela by som preto vyzvať všetkých chovateľov, ktorým záleží na tomto nádhernom plemene, aby danú možnosť využili. Máme výsledky prvej skupiny testovaných zvierat a nie sú zlé. Ale je to príliš malý počet na to, aby sme vyvodzovali akékoľvek závery o celkovom stave cavalierov u nás. Istotu o genetickom zdravi svojho cavaliera ziskate len tak, že si ho necháte vyšetriť.
V prípade akýchkoľvek otázok súvisiacich s testami, prípadne ak máte záujem o testovanie svojho chovného jedinca kontaktujte ma na lemnaminor@hotmail.com
Viera Stloukalová
Poradkyňa chovu SCKCHSk
„Dry eye and curly coat syndrome“ alebo syndróm suchého oka a kučeravej srsti, vo veterinárnej praxi známy ako vrodená keratoconjunctivitis sicca a ichthyosiformná dermatosis, postihuje oči a kožu psov. Znamená to, že u postihnutých psov sa netvoria slzy, následkom čoho dochádza k veľkým bolestiam očí či až k oslepnutiu. Ich koža je veľmi suchá a olupuje sa v šupinách, hlavne okolo labiek, následkom čoho môže dochádzať k ťažkostiam a bolestivosti pri stoji či chôdzi psa. Zatiaľ sa zdá, že toto je problém, ktorý sa vyskytuje len u CKCHS a väčšina psov, u ktorých bolo toto ochorenie diagnostikované, musela byť uspatá.
„Episodic falling“ je dedičné neurologické ochorenie, ktoré sa obyčajne u postihnutého psa prejaví pri záťaži, napríklad pri cvičení, vzrušení alebo v strese. Vedie k zvýšeniu svalového napätia (svalovému kŕču), ktorý pes nie je schopný uvoľniť, čím dochádza k stuhnutiu a následnému pádu psa. Najčastejšie sú postihnuté zadné končatiny. Klinické príznaky sa u postihnutých zvierat obyčajne objavia pomerne v mladom veku medzi 4-7 mesiacom.
Ako vyzerajú symptómy tohto ochorenia si môžete pozrieť na vidiách na internete ( http://cavalierepisodicfalling.com/research.html ) . Príznaky sú nesmierne variabilné a veľa závisí aj od stupňa postihnutia psa. Veľmi mierne postihnutie si ani nemusíte všimnúť, pretože môže dôjsť len k nepatrnému stuhnutiu šteňaťa uprostred hry, ktoré netrvá dlhšie ako pár sekúnd a šteňa vzápätí pokračuje v hre. Na opačnej strane spektra sú prejavy manifestované kŕčmi svalov trvajúcimi niekoľko hodín a opakujúcimi sa aj niekoľkokrát za deň. Sú žiaľ známe aj prípady, kedy uvoľnenie kŕča nenastalo ani po niekoľkých hodinách a muselo sa pristúpiť k eutanázii. Počas záchvatov je pes pri vedomí a schopný reagovať na podnety. Nedochádza k strate telesných funkcií.
Záchvaty môžu zahŕňať jeden alebo kombináciu nasledových príznakov:
* okamžité stuhnutie
* stuhnutie alebo chôdza s hlavou dolu alebo na jednu stranu
* strnulosť zadných končatín
* očividná strata koordinácie zadných alebo predných končatín
* pohyb ako králičie hopkanie
* vyhrbený chrbát so strnulými zadnými nohami (pozor! môže sa jednať aj o prejav úrazu chrbta – nemusí to byť hneď EFS)
* dočasná strata kontroly na zadnými nohami
* pokúša sa zvdihnúť, ale vzápätí padá
* kolísanie alebo prekacovanie sa
* ležanie na boku so zadnými nohami natiahnutými, končatiny sa môžu mikať
* zjavný „kŕč“
* slintanie
* natiahnutie predných končatín, niekedy nad hlavu
* napnutie svalov okolo úst s neschopnosťou otvoriť čeľuste
* oči môžu byť vypúlené ako následok kontrakcie svalov tváre
Psi s miernymi príznakmi po záchvate obyčajne pokračujú v svojej aktivite, ako keby sa nič nestalo.
Ak je záchvat ťažký alebo dlhý, môžu sa objaviť bolesti a pes oddychuje. |
